Ovplyvňuje vonkajšia teplota šírenie Coronavírusu COVID-19 ?
Krajiny, ako sú Čína a Južná Kórea už obsiahli hlavné šírenie vírusu, ale niektoré krajiny v súčasnosti zažívajú počiatočný extrémny nárast pacientov so závažnými prípadmi (Taliansko, Irán), zatiaľ čo zvyšok sveta to v nasledujúcich týždňoch očakáva a snaží sa na to pripraviť.
Otázka znie: spomalí sa miera šírenia vírusu, alebo zmizne vôbec ?
Pozrite si video ukazujúce exponenciálny rast epidémie COVID-19
Vonkajšia teplota úzko súvisí so šírením tohto vírusu. Šírenie typickej chrípky vysoko koreluje s počasím. Vrchol sezóny dosahuje v chladných mesiacoch, na jar klesá a počas najteplejších častí roka sa nevyskytujú takmer žiadne prípady. Nedávne štúdie ukazujú, že vysoké teploty a najmä vysoká vlhkosť spomaľujú sírenie chrípky. Viac vlhkosti v teplejšom vzduchu sa správa ako bariéra proti vírusom prenášaným vzduchom, takže kvapôčky kašľa alebo kýchnutia nemôžu cestovať tak ďaleko, ako keby boli v chladnom a suchom vzduchu.
Existuje celá rodina koronavírusov, niektoré z nich sú už ľuďom známe, ktoré spôsobujú mierne prechladnutie a správajú sa podobne ako chrípka a v teplejšom podnebí majú tendenciu ustupovať. To je dôvod, prečo veľa ľudí verí, že to isté sa stane s COVID-19. Ako je uvedené vyššie, aj mierny pokles prenosovej rýchlosti vírusu, má na človeka obrovský vplyv v celkovom počte prípadov. Pomôže nám v tom vyššia teplota a vlhkosť? Existuje mnoho názorov na túto tému, ale väčšina odborníkov súhlasí s tým, že je príliš skoro na to, aby sme mohli urobiť nejaký záver.
Perspektíva
Ako je nám už známe, v roku 2003 sme tu mali kmeň SARS vírusov. SARS dosiahol svoj vrchol v zimných mesiacoch a počas mája zmizol. Obdobie chrípky zvyčajne spadá na začiatok jesene a koniec jari, teda SARS skutočne neprekročil obvyklý trend chrípkovej sezóny. Bude COVID-19 nasledovať túto tendenciu?
Na druhej strane by asi nebolo rozumné očakávať, že sa nový koronavírus bude správať ako SARS v roku 2003. Je preto potrebné povedať, že SARS neodišiel len preto, že sa počasie oteplilo, veľmi tomu napomohol štát svojimi opatreniami.
Súčasná miera šírenia nám hovorí, že COVID-19 má viac výskytov na miestach so suchým a chladnejším prostredím ako na vlhkých a teplých miestach. Ako príklad si môžme uviesť Japonsko, kde sa očakávalo šírenie vírusu hlavne vo väčších mestách, ako je Tokio, kvôli veľkému počtu turistov a mnohopočetnej populácii. Ale opak je pravdou, pretože vírus sa šíril najrýchlejšie v meste Hokkaidó, ktoré ma menší počet obyvateľov, menšiu frekvenciu turistov a počasie je tam suché a menej vlhké. To isté platí pre Taliansko a jeho epicentrum vírusu Miláno, sever krajiny je výrazne viac postihnutý ako juh.
Hovorili sme, že životné prostredie hrá kľúčovú úlohu pri chrípkovej činnosti a suché, chladné počasie s nízkou vlhkosťou napomáha pri prenose. Epidémie chrípky sa však často vyskytujú aj v tropických a subtropických oblastiach počas obdobia dažďov s evidentne vysokými hodnotami vlhkosti. Existujú dva typy prostredí v ktorých sa chrípkové ochorenia dobre šíria. Prvým je chladné, suché prostredie, kde teplota klesne pod 18 - 21°C a chrípka dosahuje svoje maximum počas chladných mesiacov a druhým prostredím je vlhké, kedy teplota neklesne pod 18 - 21°C a vrchol chrípky je počas obdobia dažďov.
Imunita je ďalším faktorom, ktorý stojí za zváženie. Naša imunita je výrazne horšia v zime ako v lete a chýba nám tiež vitamín D, pretože v chladných mesiacoch je vystavenie slnečnému žiareniu slabšie, ako je tomu v letných mesiacoch.
Nové vírusy budu pravdepodobne pretrvávať v spoločnosti dlhšie ako bežné vírusy.